Deravé kamienky

Poznám mnohých ľudí, ktorí si z dovoleniek pri mori nosia kamienky na pamiatku. Väčšina tých, ktoré už na pláži nejaký čas ležia, vyzerá "na jedno kopyto". Neustále vlnenie ich vytriedi a opracuje do tvaru obliakov. O to viac medzi nimi zaujmú tie s dierkami. A ako nám dierky súvisia s paleontológiou? Väčšina dierok je organického pôvodu. Kamene posiate drobnými dierkami slúžili ako podklad na prichytenie pre hubky rodu Cliona. Tie s masívnejšími dierami (až do priemeru prsta) slúžili ako úkryty lastúrnikov Litophaga alebo Gastrocheana. Ak chceme rekonštruovať paleoprostredie, napríklad v neogénnom mori, je dobré mať sa o čo oprieť. Tieto druhy nám prežívajú minimálne od treťohôr dodnes a tak nám poskytujú dobré východisko pre interpretáciu nálezov.

DSC_0060upjpg
Hubky sa vo fosílnom zázname nachádzajú pomenej, no vďaka týmto dierkam vieme povedať, že na danom mieste kedysi žili. Litophaga zase žije v skalných útesoch (zavŕtaná v pevnom podklade) s vysokou dynamikou morskej vody.

DSC_0152upjpg

Gastrocheana predstavuje druh, na základe ktorého fosílnych nálezov (stôp po činnosti) sa teoreticky dá zrekonštruovať priebeh pobrežnej čiary niekdajšieho mora. Nabudúce si pri mori všimnite nielen "deravé" obliaky, ale aj útesy, koľko a akých dier s nich nájdete.

DSC_0147upjpg