Draci v našich jaskyniach

Draci, neoddeliteľná súčasť mýtov a bájí v Európe, sú často opisovaní či zobrazovaní s veľkými zubami, pazúrmi, viacerými hlavami a ako obyvatelia jaskýň. Vychádzajúc z posledného údaju sa pozrieme na zúbok najčastejším nálezom skamenelín v jaskyniach našich luhov a hájov.
Počas pleistocénu bol v oblasti Pyrenejí, Álp a Karpát rozšírený jaskynný medveď (Ursus spelaeus). Je mnoho vecí, ktoré o jeho živote doteraz nevieme, no jedno je jasné, medveď jaskynný, rovnako ako naše medvede hnedé v zime upadal do zimného spánku (hibernácie). Medvede jaskynné často tento zimný spánok neprežili, ich kostry sa tak stávajú svedkami nielen ich života, ale aj smrti a dejov po smrti, ktoré skúma tafonómia.
Jaskynné medvede, vďaka pomerne vysokej úmrtnosti (mortalite) a vhodnému prostrediu (jedným z mála v suchozemskom prostredí) na zachovanie kostrových zvyškov, predstavujú hlavnú časť fosílii nachádzaných v našich (aj európskych) jaskyniach. Tým sa dostávame k súvisu s nálezmi drakov. Predstavte si ako impozantne museli na prostého človeka bez znalosti anatómie (ostológie) pôsobiť masívne stavce, mohutné očné zuby, dlhé pevné kosti, polmetrové lebky, nehovoriac o nálezoch samostatných očných zubov dosahujúcich viac ako 10 cm (viď na priloženej fotke; aj keď väčšiu časť tvoril koreň zubu). Predstavivosť, najlepší spojenec ľudského strachu, funguje naplno, mýty, legendy...ale aj toponymia, napríklad Dračia jaskyňa (starší názov Demänovskej ľadovej jaskyne)...aj za túto časť našej kultúry a vzdelania vďačíme skamelinám.

DSC_0009JPG

Na foto sú očné zuby medveďa jaskynného, nálezy pochádzajú z Medvedej a Važeckej jaskyne.