Obyčajný lastúrnik

Ustrice, obyčajné lastúrniky, ktorých je všade plno. Naozaj až také obyčajné? Počas výuky som vždy študentov učil jednoduché pravidlo ako identifikovať lastúrnikov: 2 rovnaké schránky, na vnútornej strane každej 2 svalové odtlačky. Príroda síce pravidlá má, no sú nepredvídateľnejšie ako Pravidlá slovenského pravopisu.

unnamed 2jpg

obe schránky ruhu Cubitostrea digitalina (foto NHM Rotterdam)

Vyššie spomenuté generálne platí, až na... Zo skupiny "až na" by som rád vypichol práve ustrice. Pod vrcholom každej lastúry sa nachádza zámok, ktorý pomáha obom lastúram, aby sa udržali spolu. U ustríc sa vyvinul zvláštny dyzodontný až redukovaný zámok. Rovnako sa zredukoval počet svalov pevne upnutých na schránku na jeden a lastúry ustríc sú nerovnaké. Jedna je vypuklá, druhá plochá. Spúšťačom takejto výraznej prestavby schránky bola najmä zmena životného štýlu a vytvorenie tzv. byssovej žľazy.

ustrjpg

svalový odtlačok a dyzodontný zámok C.digitalina (foto autor)

Tou sa väčšina ustríc pricementuje k pevnému podkladu, schránka sa dostáva do (polo)vzpriamenej polohy, ktorá je pre ostatné lastúrniky neprirodzená. V tejto polohe organizmus zväčší voľnú plochu okolo schránky a dochádza k efektívnejšiemu filtrovaniu morskej vody. Nehovoriac o tom, že takto pripevnená lastúra znáša oveľa silnejšie prúdenie vody. Bežná fosília, no aj tak je niečím zaujímavá.

unnamaaedjpg

kolobeh ustrice v prírode (Grant, 2009)


Mellisa N. Grant: CHEMICAL INDUCTION OF SETTLEMENT IN LARVAE OF THE EASTERN OYSTER CRASSOSTREA VIRGINICA (GMELIN); 2009, Manuscipt