Rozsypané kolieska v kameni

Rozsypané ozubené kolieska, skamenelé súčiastky starovekých hodín alebo ešte lepšie mechanického počítača verzus články zo stoniek ľalioviek. Raz som nabral odvahu spočítať hlasy pre obe možnosti v diskusii pod snímkou krinoidového vápenca; 115:1. Jedna časť ľudstva sa vyznačuje schopnosťou zhromaždiť ohromné množstvo informácii, druhá schopnosťou ich v okamihu zahodiť za hlavu, lebo jej to nevyhovuje. Takže pekne poporiadku. Krinoidy, ľaliovky, sú podtrieda ostnatokožcov, ku ktorým patria aj morskí ježkovia. Majú zvláštnu telesnú stavbu pripomínajúcu rastlinu. Stonka, kalich a ramená, to všetko tvorené/spevnené článkami s dierkou v strede, monokryštálmi kalcitu, ktoré sa pomerne ochotne zachovávajú vo fosílnom zázname. Dokonca až tak, že sú horninotvorné. Ľaliovky sa vyskytujú od prvohôr a až do kenozoika žili v plytkých vodách (v súčasnosti dominujú vo vodách hlbších), kde filtrovali vodu a vytvárali tzv. krinoidové lúky. Krásny kameň, kde sú naukladané ozubené kolieska, ktoré sa na čerstvom lome lesknú, vznikol pri príliš silnom vlnení, ktoré nebohé ľaliovky jednoducho polámalo a transportovalo do hlbších častí mora, kde vznikol krinoidový vápenec.
img_2925-2jpg
Zdroj foto: https://artistatexit0.files.wordpress.com/2014/10/img_2925-2.jpg